Naša víťazne naladená partia sa opäť postavila na štart v českom Tábore. Naši reprezentanti hrdo stáli v nabitom poli európskeho pohára. A zastúpenie ostro vyladených pretekárov sme mali aj na českom pohári.

Preteky sa mohli začať, a to hneď na tej najvyššej úrovni. Medzi 60-imi borcami z celej Európy prišli zo seba vydať – čo to dá – aj naši traja “Triniťáci” – Oliver, Edko a debutant Dano. Prvým dvom spomenutým sa po výbornom plávaní podarilo komfortne usadiť v druhej cyklistickej skupine. Edkovi sa po solídnom behu podarilo dobehnúť na 40. miesto (dosiahol najlepšie umiestnenie spomedzi všetkých Slovákov), Olivera trápili problémy, ktoré boli následkom bicykla, ktorý sa niesol v duchu doslova vysokých otáčok. Napriek tomu sa do toho vložil ako len mohol, a finišoval na 57. mieste. Obdiv má najmä Dano, ktorý po beznádejnom vyplávani na delenom poslednom mieste bojoval ako lev. Štartovým poľom prechádzal ako nôž maslom a napokon dobehol na vynikajúcej 54. pozícii.

Nasledoval štart žien. Medzi červenými bójkami si svoje miesto zastala Zuzka. Síce po dlhšom prechorenom období nemala ideálnu formu, ale na trati nechala všetko a v aktuálnom rozpoložení podala výkon, na ktorý sme patrične hrdí. Zuzka napokon dokončila na 19. mieste.

Presne o 17:05 zaznel klasický pokrik ,, Fireeeeee” tentokrát v rámci českého poháraana ten zareagovali hneď šiesti tzriatlonisti v našich farbách – Mia, Hana, Kristián, Matúš, Timo a Janči. Timo a Kristián po fantastickom plaveckom výkone uzatvárali prvú desiatku najrýchlejšich pretekárov. Na biku obaja dirigovali svoje balíky a udávali tempo skupiny. Neskôr zošlapli na behu plyn na podlahu, čo Timovi prinieslo 3. miesto medzi juniormi a Kiko ovládol kategóriu mužov 20-29 a bral neskutočné celkové 6. miesto. O niečo menej sa vo vode darilo Matúšovi, ktorý sa s úsmevom na tvári vyplahočil z vody v relatívne veľkej skupine. Úsmev mu zamrzol v momente, keď si uvedomil, že priemerný vek všetkých jeho spoluplavcov sa pohyboval okolo čísla 65. Na bicykli si odkrútil 20 kilometrovú časovku, behom už síce veľa nezachránil, ale s relatívnou spokojnosťou prebehol cieľovou bránou. Nášmu nestarnúcemu head coachovi Janovi voda tiež príliš nechutila, ale na bicykli a behu ukázal, že do starého železa sa teda veru ešte nechystá. Medzi ženami rozvírili vodu Mia a Hana, ktoré obe vyplávali s naozaj veľmi pekným časmi, Mia vychádzala z vody ako prvá žena, čo jej prinieslo aj víťazstvo plaveckej prémie. Baby na biku zľahka potrápil kopcovitý terén, čo ale neznamená, že poľavili vo výkone, práve naopak. Na behu ešte nažhavili lýtka a dobehli na peknom 8. a 15. mieste. Veľký klobúk dolu Mii, pre ktorú to bol vôbec prvý triatlon s cyklistickými tretrami. Tak a toto bol náš triatlonový víkend v kocke. Jak sa vraví … vidíme sa na najbližšich pretekoch, opäť nažhavený to rozbehnúť na plné obrátky.