Do Příbrami sme sa vrátili po dvoch rokoch, tentokrát kvôli českému poháru v šprinte, Preteky tu bývajú tradične na veľmi vysokej úrovni. Dva dni pred štartom však prišiel mail s informáciou, že kvôli zlej kvalite vody sa presúva plávanie do bazéna a teda preteky strácajú štatút Majstrovstiev ČR. Nevadí, ideme aj tak. Keď sme v piatok odchádzali z Bratislavy, bolo slnečno a 30 stupňov, a preto nás trošku prekvapilo, že v Příbrami nás čakal dážď a 15 stupňov. Preto sme upustili od prehliadky bicyklovej trate a v rámci rozbehania sme si odbehli po štartové balíčky. Potom nás čakala už len večera a potom rýchlo, rýchlo spať.
 Kvôli plávaniu v bazéne sa štartovalo na vlny, čo nám spôsobilo trošku stresu, keďže sme sa po odplávaní museli rýchlo presunúť do depa. Všetko sme ale stihli a boli pripravení na štart druhej časti. Našťastie sme s Alexom a Gabom vyplávali v rámci 15 sekúnd a tak sme si mohli na biku pomáhať. Keďže sa Alex ešte stále zotavuje zo staršieho zranenia, kvôli ktorému nie je jeho bežecká forma ideálna, rozhodol sa nám na bicykli robiť domestika. Bohužiaľ sme v prvom kole Gaba utrhli a v balíku asi 15-tich Čechov sme ostali s Alexom sami dvaja. Rozhodli sme sa preto 20 kilometrovú časť im čo najviac znepríjemniť a eliminovať tak konkurenciu na beh. Nastupovali sme preto z každej otočky a do každého kopca, čo vyústilo do toho, že koncom druhého kola nám už nikto nebol ochotný odstriedať. Plán sa ale vydaril, na behu sa mi podarilo dobehnúť pretekárov z predchádzajúceho balíka a dobehol som si po celkové 7. miesto medzi juniormi. Alex si dokríval po 9. miesto, Filip obsadil 12. a Gabo 15. miesto medzi dorastencami. Ema prešla cieľom na 5. mieste.
 Každá príležitosť zapretekať si v zahraničí stojí za to, a tak okrem veľmi rýchlej a ťažkej cyklistiky a pekného behu, je to ďalší dôvod, prečo sa sem ešte vrátime.