ONDREJ KUBO

Po ukončení triatlonovej sezóny vám prinášame rozhovory s našimi športovcami. Tentokrát nám priblížil svoju sezónu víťaz ankety Triatlonista roka a držiteľ slovenského rekordu na Ironmanskej vzdialenosti Ondrej Kubo.

Ako celkovo hodnotíš túto sezónu? 

S odstupom času som nadmieru spokojný. Veľmi mi pomohol hneď prvý výsledok na Ibize, ktorým som si zabezpečil zaradenie do Top Tímu. Tým pádom som si nevytváral tlak na výsledok pred každým štartom počas roka. Podarilo sa mi štartovať aj na Slovensku na domácich pretekoch, takže som sa mohol ukázať aj doma. Som rád, že som dokázal plynulo prejsť zo stredných na dlhé triatlony a udržať si vysokú výkonnosť.

Spomedzi medzinárodných súťaží, ktorý výsledok považuješ za najlepší túto sezónu? 

Asi by som nepovedal, že to bol najlepší výsledok (12. miesto), ale určite najlepší výkon bol na Challenge Roth. Pokoril som hranicu 8 hodín, a v tak nabitej konkurencii ako tam bola tento rok, sa určite nemám za čo hanbiť.

Okrem toho si sa zúčastnil aj viacerých slovenských triatlonových súťaží, z ktorých si všetky vyhral. Ktorú výhru si najviac vážiš? 

Povedal by som, že Slovakman. Bolo mi cťou byť pozvaným účastníkom jubilejného 20. ročníka, dostať štartové číslo jeden a ako prvý na Slovensku ísť pod 8 hodín na domácej pôde. Tento rok som posunul aj osobák na strednom triatlone a opäť som aj v polovičnej vzdialenosti najrýchlejší. To sa podarilo na The Championship v Šamoríne.

Na Slovakmanovi si vytvoril nový rekord na území Slovenska, a to 7:56:12, chcel by si tento rekord posunúť ešte vyššie? 

Myslím, že je to v mojich možnostiach. Každý, kto videl za akých poveternostných podmienok prebiehal tento ročník uzná, že vôbec dokončiť preteky bolo tento rok náročné.

Máš nejaký konkrétny zážitok zo všetkých týchto ciest, ktorý ti najviac utkvel v pamäti? 

Myslím, že to je cestovanie s rodinou. Zbaliť bicykel, kočiar, postieľku a kopec ďalších vecí a vydať sa na 4000 km cestu, 5 rôznych miest na spanie, a to celé za 2 týždne. Jednoznačne to chce manželku, ktorá má pevné odhodlanie a je neskutočne trpezlivá. Takže rozhodne cesta po skoro celej Európe je ten zážitok číslo jeden.

Mimo športového sveta sa ti ako darilo?

Stal som sa tatom. Myslím, že žiadna cieľová brána alebo páska nebudú pre mňa tak hodnotné, ako keď som prvýkrát videl a počul svoju dcéru.

Mal si počas sezóny aj nejaké problémy? Ako si sa s nimi vysporiadal?

Viac menej sa mi veľké zranenia vyhýbali. Samozrejme som mal problémy spojené s behom, ale to k tomu patrí. Našťastie to vždy bolo otázka týždňa a problém som dokázal vyriešiť. 

Príprava na novú sezónu pomaly začína, plánuješ sa v nej sústrediť na niečo viac? 

Chcel by som sa vrátiť prioritne na stredné triatlony. Tam by som chcel pracovať na výkone, aby som neskôr mohol na dlhšie vzdialenosti uvažovať na dobrými výsledkami. Stále vidím priestor na zlepšovanie a zrýchľovanie. Snažím sa zlepšovať aj tréning, pretože nechcem zbytočne tráviť čas neefektívne a ukracovať sa o čas s rodinou.

Aké máš ciele na budúci rok? Ktorých pretekov sa chceš zúčastniť?

Určite chcem ísť na majstrovstvá sveta v dlhom triatlone do Austrálie. Je to jedinečná príležitosť vidieť tento kontinent. Chcel by som štartovať aj na viacerých medzinárodných pretekoch, ktoré máme tu v blízkosti. Či už sú pod hlavičkou Ironman, Challenge Family poprípade PTO.