Ako sa to vlastne začalo? Ešte príchod z Thajska bol v pohode. To bolo 17. 2. Pojem koronavírus bol dosť neurčitý, skôr úsmevný a v podstate nás sa netýkajúci. Vôbec sme si neuvedomovali, čo nás čaká a pamätám si, že z cesty domov ma najviac hnevalo, že mi pri preprave lietadlom zničili dve kolesá na bicyklovom kufri. Sladká nevedomosť. Realita sa potom zostrila po piatom kole zimnej desiatky – 7. marca, kedy sme sa dozvedeli, že je zakázané stretávať sa vonku, zrušené sú divadlá, športové a hromadné akcie. To ešte vyzeralo nádejne, že plávanie je zrušené iba pre verejnosť, pre tímy to neplatilo. Trt a dva orechy. V nedeľu večer už bolo jasné, že plavárne sú odstavené úplne. Malo to aj logiku, ale treba sa držať povestnej slamky nádeje… Ale opäť to bola pohodička, veď 7. apríla sme mali odlietať na Malorku a tam sa vybláznime a dobehneme zameškané. Trt a dva orechy.
Takže teraz, keď sme sa mali pred pár dňami vrátiť z Malorky, som už vyrovnaný s okolnosťami.

Darí sa ti aj v týchto obmedzených podmienkach trénovať? Čo si musel zmeniť?

V podstate sa toho pre mňa veľa nezmenilo. Týždenný rytmus plávanie-beh-plávanie-bajk-plávanie-beh-plávanie, som zmenil na beh-bajk-beh-bajk. Bez plávania. Ísť na Draždiak zatiaľ neplánujem ani náhodou. Studená voda ma spoľahlivo odrádza. Aj keď som videl na FB Richarda Vargu ako si tam vodu vychutnáva a teší sa ako malý chlapec, stále ma to neláka. Proste v hlave mi to ešte nepreplo do stavu “skúsim tú vodu aj ja”. Nové obzory objavujem iba na behu a bajku. Nesnažím si dávať vysoké ciele, iba keď ma niekto inšpiruje, ako napríklad Filip s Marekom 100 km do Gabčíkova po hrádzi. Bolo to fajn, aj keď môj zadok vydržal len-len. Posledne som videl na FB, že Filip dal 200 km okolo Malých Karpát, to asi určite nebudem radšej skúšať. Dal som sa poblázniť aj Andreou na “diétny” kross po Karpatoch. Zvládol som tú diétu, 900 výškových metrov a 42 km, ale vôbec nechcem vedieť, čo u nej zahŕňa pojem náročnejší kross.

Na behu sa mi o inšpiráciu stará Janislav. Jeden víkend nabehať 1 000 výškových a o týždeň 1 500. Dal som oba behy, druhý s Blankou, ale bolo to psycho na druhú. 1 500 výškových metrov znamená 6x vybehnúť zo Železky na Kamzík. Aby som to zvládol, musel som sa potrápiť s Garminom a vložiť do behu obrazovku s nastúpanými metrami. To bola tá ľahšia časť, samotný beh tá horšia a ťažšia. Výbeh piaty a šiestykrát bol už iba sado-maso. Tupý pohľad upretý pred seba, hlava sa tlačí k zemi, nosom ryjem zem. Nechcem menovať, čo všetko sa mi pri tom v hlave rojilo, ako sa pomstím Janovi za príkoria, ktoré som musel absolvovať… ale pozdáva sa mi nápad: pinzetou mu budem po jednom vytrhávať chlpy z nosa!! Azaňát, azapád Janko, to byl blbej nápad absolvovať 1 500!

To vyzerá ako extra poctivá príprava. Chystáš sa aj na nejaké konkrétne preteky, ak to ešte túto sezónu bude možné?

Tento víkend mal byť FTVŠ Superšprint, pred tým Duatlon Pezinok. Som z toho troška smutný, že sa nič nekoná. Ale hádam sa dočkáme. Momentálne čakám na vyhlásenie vlády, kde predstavia plán na postupné uvoľňovanie karantény, aj keď veľmi neverím, že budeme môcť zorganizovať triatlon v Senci. Bol by to zázrak keby áno, ale ja na zázraky neverím.

Aj keď nemôžeme spolu trénovať, povymýšlali sme si rôzne súťaže a aktivity, ktoré si zdieľame na sociálnych sieťach, aby sme aspoň na takejto úrovni mohli spolu “trénovať”…

Zúčastnil som sa tuším všetkých vyhlásených karanténnych challenge-ov, iba ten s kreslením som nejako opomenul. Vždy som so záujmom sledoval na strave, ako kto trénuje. Bolo pre mňa povzbudenie každý deň pozrieť ako kto trénuje a dať lajk. To bolo motivačné, povzbudzujúce vidieť iných trénovať.

Veľmi sa teším náhodným stretnutiam. S Miškou na Bielom kríži, s Peterkom Krivoškom v lese… nádherné stretnutie som zažil v sobotu na Železke, keď som relaxoval na lavičke pri Klepáči a okolo išlo na bajkoch náhodné zoskupenie 3NT. Náš Krasoňko bol, ako zvyčajne vo forme. Rečníckej. Potom neskôr nás predbehla na bicykloch rodinka a mladá mamina ma menovite pozdravila. Zamaskovaná bola poriadne: helma, okuliare, rúško. Hlas bol známy. Až keď sa vzdialili ďaleko od nás, mi došlo. Janka Vajdová. Takže pozdravujem aspoň takto.

Čomu inému ešte venuješ svoj voľný čas? Našiel si si napríklad konečne čas na niečo, čo si chcel už dlho vyskúšať?

Z domu vlastne chodím iba športovať a raz do týždňa nakupujeme. Ale nie v čase vyhradenom pre seniorov, pretože na také hlavy pomazané ešte nemáme. Takže sa motám okolo domu a venujem sa mojim zanedbaným bonsajom. Tiež je to príjemný relax.