Posledný májový víkend sme sa zúčastnili Európskeho pohára v poľskom Olsztyne. Pre mnohých z nás to bola premiéra, iní pretekali pred dvoma týždňami v Caorle a niektorí zažili Európsky pohár naposledy pred rokom, a tak sa snažili oprášiť si spomienky, ako to vlastne na takýchto podujatiach chodí.
Do Olsztynu sme dorazili vo štvrtok podvečer a hneď sme sa šli ľahko preklusnúť, aby sme “zobudili” nohy po skoro dvanástich hodinách v aute. V piatok nás čakala prehliadka cyklistickej trate a potom testovanie na COVID a “prehliadka” plaveckej časti. K tej sme sa bohužiaľ nedostali, pretože po testovaní, kým sme sa obliekali do neoprénov (oficiálna teplota vody bola 16°C) sa strhla taká búrka, že sme sa rozhodli neriskovať prechladnutie a pobrali sme sa na hotel.
V sobotu nás čakal deň pretekov. Zobudili sme sa do nevľúdneho rána, kedy vonku bolo 12°C a fúkal vietor. Ako prvé štartovali juniorky, kde bolo Slovensko na štarte zastúpené Emou, Maťou a Margarétkou. Práve Margarétka pri svojej premiére sa zaslúžila o prekvapenie, keď v silnej konkurencii vyplávala na treťom mieste a neskôr na behu svoju pozíciu ešte vylepšila a vybojovala pre Slovensko striebornú medailu. Nastavila takto latku juniorom veľmi vysoko.
V kategórii juniorov nás reprezentovali Peťo, Jožko, Gabo a Matej. V silnej konkurencii sa ani jednému z nich nepodarilo Margarétku nasledovať, vysoko nasadenú latku prekonať a bojovať o popredné priečky.
Neskoro poobede v pretekoch žien za Slovensko bojovali Kika a Zuzka, ktoré v nabitom štartovom poli bojovali statočne.
V Kategórii mužov sme bohužiaľ nemali žiadne zastúpenie.
Nakoniec nás čakala už len veľmi príjemná udalosť, a to počkať na vyhlásenie výsledkov a zatlieskať Margarétke, ktorej prvý štart na Európskom pohári vyšiel dokonale.
V nedeľu sme absolvovali už len dlhú cesta domov.
Myslím si, že môžem aj za ostatných povedať, že sme si preteky užili, odniesli si veľa skúseností a motivácie do začínajúcej sezóny.