Ako najmladší dôchodca som dostal možnosť zúčastniť sa v rámci MDD splavu Váhu. Musím priznať, že napriek mladému dôchodcovskému veku som v živote nesplavoval žiadnu rieku. Takže pre mňa to bolo množstvo neznámych. Od čo na seba, cez čo zabaliť, až po v čom splavovať. Nakoniec som sa nejako zbalil, aj keď určité pochybnosti ohľadom pitného režimu mi zostali, pravdaže :).

 

V sobotu ráno sme sa vylodili z autobusu pri železničnom moste v Hlohovci, aby sme absolvovali splav do Serede. Musím pochváliť organizátorov, že nič lepšie ich nemohlo napadnúť. Široké koryto Váhu nám nebránilo rôznym úhybným manévrom, napríklad plynulým trojitým piruetám, v rámci zosúlaďovania veslárskych technik jednotlivých veslárov. Tri ľahké pereje, ktoré sme absolvovali, boli boli iba grandióznou ukážkou našej pomyselnej vesliarskej techniky. Aj keď, zapálení špecialisti sa v každom člne určite našli, ako to už v živote chodí. Ale to boli adrenalínom vyplavené reakcie konkrétnym zážitkom.

 

Celá akcia nemala jedinú chybičku, od školenia vedúceho plavebného organizátora, cez samotnú plavbu, až po vylodenie v Seredi a pripíjanie na úspešné zavŕšenie akcie.

 

Je potrebné spomenúť obednú prestávku v asi polovici plavby. Tam sme si spravili ohník na opekanie gurmánskych záležitostí, ale aj výhodná poloha plytkého dna Váhu predurčovala toto miesto na ideálnu prestávku pre mladší dorast na nespútané kúpanie.

Zhrnul to Filipko Fejdi odpoveďou na otázku, ako bolo na splave:

“Dobre, tri hodiny som si mohol zaplávať.”