Ahojte, všetkých vás zdravím zo slnečnej Malagy v španielskej Andalúzii.

V tomto meste sa nachádzam už od septembra, kedy som si pobalila kufre a následne zablúdila na viedenský letiskový terminál na cestu za štúdiom cez polovicu svetadielu.

Trénujem tu s miestnym klubom TriTrain4You, ktorý má základňu približne 300m od môjho príbytku, kde sa nachádza všetko potrebné na tréning. Ako prirodzenosť Španielov káže, vládne tu názorová jednota, ktorá kategoricky odmieta koncept ranných tréningov, a ak človek vyjde na ulicu nebodaj o siedmej ráno, stretne len miestnych dôchodcov a bezdomovcov. Čo je naopak pomerne bežný scenár – tréning, ktorý sa končí o 22:00, prípadne aj troška neskôr.
Od môjho príchodu som absolvovala aj pár plávaní v mori, kde som už mala tú česť so skupinou zákerne vyzerajúcich medúz.
Musím povedať, že je veľmi príjemné mať možnosť bicyklovať v krátkom rukáve počas novembra, ale priznám sa, že v decembri si už na cesty so sebou musím brať aj návleky s vestou. Kopcom sa v Malage nedá vyhnúť, rovnako ako semaforom, ktorých je neúrekom, a pokiaľ na červenej nestojím každých 100 metrov, tak ani raz.

Mám za sebou už aj nejaké tie preteky.
Po ani nie 2 týždňoch tréningov s daným klubom sa ma spýtali, či by som nechcela ísť na triatlonové preteky Andalúzie v mestečku blízko portugalských hraníc – Punta Umbría. Zistila som, že domáce Španielky určite nepatria medzi najlepšie plavkyne, užila si preteky a celkovo som veľmi spokojná s tým ako tento „výlet“ dopadol.
Samozrejme som si odskočila vláčikom aj do Torremolinos povzbudiť našich športovcov na majstrovstvách sveta.
Taktiež som mala šancu zúčastniť sa bežeckých pretekov cez kopcovité ulice Malagy a týždeň pred mojim odchodom späť na územie Slovenskej republiky na Vianoce som si odškrtla aj prvý polmaratón.

Takže, takto si ja nažívam v Španielsku, už si pomaly zvykám a vstávanie o piatej ráno mi vážne nechýba