Wild card
Pokúsim sa opísať svoje zatiaľ posledné tohtoročné preteky na Ibize pod hlavičkou PTO resp. World Triathlon. Prvý kontakt nastal v utorok cez sociálne siete. Prišiel som ráno z plávania a na Instagrame mám v žiadostiach správu od Dylana McNeice. Bolo niečo po 10. hodine a píše mi, či mám záujem v sobotu štartovať na T100 Ibiza. Je tu možnosť dostať divokú kartu. Začína veľmi zaujímavá hodina, keďže sa stále čaká na vyjadrenie jedného Američana predo mnou. Prvá vec, ktorú zistím je, kedy môžem letieť. Letenky vyzerajú, že nebudú žiadny problém. Pýtam sa teda svojej Zuzky, čo si myslí, a či nebudem počas víkendu chýbať v Trenčianskych Tepliciach. Paradoxne bola prvá, ktorá mi povedala, že nech vôbec neváham a idem, že to je jedinečná príležitosť a mám sa jej chytiť. Tak hneď na to volám Zajovi, že teda je tu tá možnosť ísť. Aj od neho dostávam okamžitú odpoveď, aby som neváhal a išiel do toho. Nebolo teda ani 11:00 a ja už mám letenky a potvrdenú divokú kartu. Do večera bolo ešte treba stihnúť pár vecí. Po skoro dvoch týždňoch som sadol na časovku a trochu sa povozil. Porozmýšľal som, čo všetko zbaliť a v stredu som už letel smer Ibiza. Od Dylana som dostal kopu materiálov, ktoré som musel o sebe vyplniť. Bolo to veľmi podrobné a išlo to naozaj do hĺbky. Od osobných údajov až po materiál, ktorý používam. Vo štvrtok už som na ostrove a neprestávam sa čudovať, ako to je celé zabezpečené. Od ubytovania, transferu z letiska až po rezervované dráhy na bazéne. Všetko je na top profesionálnej úrovni. Dokonca tu máme niekoľko mechanikov, ktorí sa starajú o bicykle. Máme tu niekoľko trenažérov na požičanie, maséra a mediálne zabezpečenie. Väčšina chalanov má so sebou manažéra a nejakého fotografa resp. kameramana. Štvrtok prebehol brífing a fotografovanie. Cyklistickú trať som si bol pozrieť s Alisterom Brownlee. V piatok som už viac oddychoval a pripravoval sa na sobotu. Počas dňa nás čakala plavecká familizácia. Super bolo, že bicykel som mohol odovzdať až v sobotu ráno. Takže som nemusel nikam chodiť a všetko som si na hotelovej izbe nachystal.
Deň D
Sobota ráno 4:45, budíček. O 5:00 už raňajkujem a nestíham sa čudovať. Všetci sú tam a takmer každého jedného niekto natáča, čo raňajkuje. Majú to hold ťažké. 6:30 som už v depe a chystám si veci už na mieste. Vonku je stále úplná tma a začínam už naozaj cítiť tú nervozitu. 7:30 už začína vychádzať slnko a tak sa ideme trochu rozplávať. Nasleduje povinný nástup a už sa staviame na pontón na svoje miesta. Plávanie je bez neoprénu v krásnej čistej vode. Tak čistej, že bolo dobre vidieť, ako mi tie ich nohy postupne utekajú. Nuž, to plávanie bola veľká trápenica, a keďže tam nebol aspoň trochu slabší plavec, tak som ostal sám. Bicykel bol mierne zvlnený a hlavne veterný. Začínal som úplne sám, ale postupne som zopár pretekárov predbehol. Na to, že mi padla aj reťaz a musel som ju nahadzovať, som bol s výkonom veľmi spokojný. Bol som zvedavý, čo povedia moje nohy na behu. Z druhého depa som vybiehal s tým, že za sebou mám dvoch veľmi dobrých bežcov. Nechcel som, aby ma predbehli, tak som začal vo veľmi slušnom tempe. Behalo sa 7 kôl a veľakrát sme išli oproti sebe, takže sa dalo pekne sledovať odstupy. Po 2-3 kolách som zistil, že ma nesťahujú a dokonca sa môžem ešte o nejakú pozíciu posunúť. Nakoniec finišujem na 15. mieste s dobrým pocitom v sebe. Hneď po dobehu idem na antidoping, kde mi povedia, že najprv moč a hodinku na to bude ešte odber krvi. Pozrel som si ešte preteky dievčat a išiel naspäť na svoju izbu. Večer sme boli na spoločnej večeri a trochu sa porozprávali, kto čo ešte ide a čo plánuje. Bol to veľmi príjemne strávený čas. Na druhý deň sme väčšina už leteli z ostrova preč. Niekto domov, niekto na Hawaii a iný na ďalšie preteky.