Už tradične sme sa rozhodli absolvovať zimné sústredenie na Štrbskom plese. Tento rok sa potvrdilo, že výber lokality je vhodný nie len vzhľadom na nadmorskú výšku-áno mali by sme ostať dlhšie :-), ale aj istotu akých-takých snehových podmienok. Ono totiž pokiaľ sneh nikde nie je,na Štrbskom je.

Každý deň sme absolvovali dve až tri fázy, pozostávajúce z kombinácie behu, bežkovania, turistiky a plávania.

Vo večerných hodinách sme nevynechali prezentácie na rôzne témy a samozrejme, ani v bežné bratislavské dni, toľko zanedbávaný strečing. Spestrením bol výbeh na východ slnka takmer na vrchole Predného Soliska približne 80 metrov pod vrcholom. Poprvýkrát si ho užil aj jeden pár žiakov. Nutné je dodať, že sme absolvovali aj východ mesiaca, až na samotný vrchol Predného Soliska.

Sústredenie sme si užili na sto percent, a to nielen čo sa nálady týka, ale aj výkonov. Za všetko hovorí jedna príhodička (ako náš Dago vravieva). Keď sme zbiehali bomby z vrcholu Predného Soliska na Chatu pod Soliskom, jeden skialpinista vidiac iba čelovky nás zaskočí otázkou – to je toľko snehu, že sa to dá zlyžovať ? My na to – nie máme iba tenisky.